Literát, humorista, organizátor, výtvarník. Prezident Klubu Mlha, šéfredaktor literárního občasníku Mlha. Provozoval internetové Rádyjo MLHA (2007-2008). Nyní je majitelem a provozovatelem literárně-výtvarného serveru MLHA (www.mhla.gr), lektor literárneho Campusu Žlf.

narodený 1977, žije v Žiline. Samostatne publikoval básnickú zbierku Zatmenie panny (2002), za ktorú získal hlavnú cenu Rubato, ako aj Cenu Ivana Kraska za najlepší knižný debut. Časopisecky publikoval vo viacerých slovenských i zahraničných periodikách (napr. Rak, Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Psí víno, Zrcadlení/Zrkadlenie). Pracuje ako vysokoškolský pedagóg. Je zakladateľom Trnavského literárneho klubu, literárnej revue Liter a organizátorom literárneho festivalu Trnavské literárne slávnosti.

(1980), autor, spoluzakladateľ fanzinu Hlboký hrob a občianskeho združenia Mastodont. Presadil sa poviedkami v Cene Fantázie a Cene Gustáva Reussa, neskôr redigoval edíciu Margo. Je zostavovateľom a jedným z autorov poviedkovej antológie Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi (2006). Venuje sa prekladom z angličtiny.

(1986), v roku 2009 obsadil 2. miesto v Cene Fantázie. S poviedkou z tohto zborníka ju o rok neskôr vyhral, čím prelomil šesťročnú šnúru víťazstiev ženských autoriek. Žije v Martine a je na dobrej ceste stať sa spoľahlivým autorom dobrých textov.

na žlf v utorok 4.10. 2011 Artforum o 18:00

(1977)

Prezident literárneho klubu Mädokýš, prozaik, básnik už len z donútenia, tvorca a lektor viacerých literárnych dielní na Slovensku i v Čechách, šéfredaktor literárnej revue Mädokýš. Publikuje v literárnych časopisoch na Slovensku, v Čechách i na internete.

Ocenený na celoštátnych súťažiach – Literárny Zvolen, Literárna Senica, Gorazdov Prešov, Jašíkove Kysuce, Literární Vysočina a mnohých ďalších...Žije v Prahe.

Na žilinskom Literárnom festivale bude viesť literárny Campus

(1968, Žilina). Človek, právnik, sudca. V práci i pri výchove dcér – dvojičiek preferuje slobodu a zodpovednosť. Veľmi mladý (32) sa stal predsedom Krajského súdu v Žiline. Nebol ochotný podliezať latku etických hodnôt, preto v rokoch 2009 a 2010 sedemnásť mesiacov nemohol vykonávať sudcovskú profesiu. Napísal desiatky odborných článkov; v posledných rokoch dáva prednosť bezprostrednejšiemu kontaktu s adresátmi jeho názorov, preto viac prednáša ako publikuje. Rád pozerá filmy, najmä tie, ktoré už (veľakrát) videl. Odmieta teórie o „celospoločenskom sprisahaní“ proti sudcom. Za zásadný problém slovenskej (a vôbec postsocialistickej) justície považuje absolútny nedostatok sebareflexie a pokory celého systému i jednotlivých sudcov. V roku 2011 sa znovu stal predsedom Krajského súdu v Žiline.

Róbert Urban na ŽLF v stredu 5.10.2011 o 16.00hod v Nadácii POLIS v programe Lampa – O otvorenej justícií

Marek Vácha (1966, Brno) je český molekulárny biológ a genetik, teológ, kňaz, učiteľ, publicista, spisovateľ. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity v odbore molekulárna biológia a genetika. Teologické vzdelanie získal štúdiom v Olomouci a Bruseli. V svojej doktorandskej práci na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity sa zameral na etickú problematiku poznania ľudského genómu a na genetiku správania. Vedie seminár na Fakulte sociálnych štúdií Univerzity Karlovej a vyučuje etiku na Lekárskej fakulte v Brne. Je prednostom Ústavu etiky na 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej. Spolu s Tomášom Halíkom pôsobí v akademickej farnosti u Najsvätejšieho Salvátora v Prahe

Krzysztof Varga (1958) je poľský spisovateľ a žurnalista. Je známym reprezentantom literárnej generácie, ktorá sa prihlásila o slovo po páde komunizmu v roku 1989. Vydal niekoľko prozaických a esejistických kníh (Chlapci neplačú, Smrteľnosť, , Bildungsroman). Za romány Tequilla a Náhrobok z terazza bol opakovane nominovaný na najvýznamnejšiu poľskú literárnu cenu Niké. Jeho otec je Maďar a matka Poľka. Výrazom tejto rozpoltenosti je esejistická knižka Guláš z Turula (slovensky preklad vo vyd. Kalligram). Maďarská polovica autora vnáša do esejí prvok sympatií k Maďarom a Maďarsku, jeho poľská polovica mu zase umožňuje kritický odstup a objektivitu v úvahách o maďarských dejinách, národnom charaktere, traumách aj agresívnych prejavoch.

na ŽLF v utorok 4. 10. 2011o 16,00 v Nadácii POLIS

Pavel Vilikovský (1941) Študoval filmovú réžiu v Prahe, neskôr na FF UK v Bratislave angličtinu a slovenčinu. Debutoval zbierkou poviedok Citová výchova v marci (1965). Ďalšie knihy: Prvá veta spánku (1983), Večne je zelený..., Kôň na poschodí, Slepec vo Vrábľoch (1989), Eskalácia citu (1989), Slovenský Casanova (1991, spolu s Lajosom Grendelom), Peší príbeh (1992), Krutý strojvodca (1996), Okrídlená klietka (1998, spolu s Tomášom Janovicom), Posledný kôň Pompejí (2001), Čarovný papagáj a iné gýče (2005), Silberputzen (2006), Vlastný životopis zla (2009), Pes na ceste (2010). Je laureátom viacerých cien, Víťaz Anasoft litera 2006 a finalista 2007, 2010, 2011

(1958, Žilina). Po maturite študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol vystavený tlaku zo strany totalitných policajných orgánov. Odmietnutie spolupráce s ŠtB ho stálo vylúčenie z fakulty. Tajne vstúpil do rehole kapucínov, kde v skrytosti pokračoval v štúdiu teológie a zároveň sa podieľal na rôznych aktivitách vtedajšej Podzemnej cirkvi. Po niekoľkých rokoch napätia a neustálej kontroly ŠtB ilegálne opustil socialistické Československo a štúdium teológie oficiálne ukončil v Ríme. Ako kňaz pôsobil vo Viedni, kde sa venoval nielen pastorácii rakúskych veriacich, ale pôsobil i ako duchovný českých a slovenských emigrantov.